Stanovisko IMB: Útok na CEU je civilizačný regres od liberálnej demokracie

~ imbbmi

Inštitút Mateja Bela so znepokojením sleduje snahy maďarskej vlády o likvidáciu Stredoeurópskej univerzity v Budapešti prostredníctvom návrhu nového zákona. Stredoeurópska univerzita bola založená v prostredí, v ktorom kvôli totalitným režimom nemohlo vyklíčiť slobodné bádanie ako v moderných slobodných krajinách Západu. Na rozdiel od technických či prírodovedných odborov to boli práve spoločenské a humanitné vedy, ktoré po páde komunizmu v strednej a  východnej Európe potrebovali omnoho väčšiu podporu a pomoc. Stredoeurópska univerzita vychovala a podporila generácie absolventov, ktoré dnes pretvárajú svoje spoločnosti v duchu ideálov humanizmu, kritického myslenia a tolerancie. CEU vytvorila a udržovala špičku výskumu a vzdelávania v regióne a jej miesto — ako sa ukazuje aj na nevraživom vzťahu súčasného maďarského režimu k nej — zostáva nenahraditeľné. Snaha o jej elimináciu je prekvapujúca o to viac, že Maďarsko reprezentovalo ešte v deväťdesiatych rokoch exemplárny príklad úspešného zvládania prechodu od totality k liberálnej demokracii. Kroky maďarskej vlády proti špičkovej vedecko-pedagogickej inštitúcii preto vnímame aj ako neočakávaný a nepríjemný civilizačný regres od liberálnej demokracie, ako útok na hodnoty, na ktorých sme začali budovať spoločnosť po roku 1989.

Výkonný výbor IMB-BMI

Bratislava, 3.4.2017

Advertisements

PISA 2015 – Our Tower of Education will stand or fall?

~ imbbmi

V pondelok sa konala konferencia Nadácie Hannsa Seidela a Inštitútu Mateja Bela pod názvom PISA 2015 – Padne na nás alebo ostane stáť veža nášho vzdelania? Konferenciu otvorili Peter Krajňák, štátny tajomník Ministerstva školstva, a Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd.

Hlavným bodom tejto konferencie boli výsledky testovania PISA a zhoršujúce sa ukazovatele na Slovensku a v Maďarsku. Experti z týchto krajín prezentovali dôvody a faktory ovplyvňujúce konečné výsledky našich žiakov a hľadali najzávažnejšie problémy v školstve a edukačnom systéme. “Som veľmi rád, že sa nám podarilo spojiť pedagógov, riaditeľov, analytikov, politikov a občianskych aktivistov na tému PISA, lebo sme presvedčený o tom, že iba spoločne dokážeme presadiť dobré myšlienky do exekutívy”, povedal Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd, ktorý bol oficiálnym gestorom konferencie.

DSC_0839

Konferencia bola rozdelená na tri časti. V prvej diskutovali analytici a odborníci z dvoch krajín ohľadne možných dôvodov klesajúcich ukazovateľov. Slovenský úrad NÚCEM reprezentovala pani Andrea Galádová, z Maďarska prišli pán Ostorics z Úradu vzdelávania a Tünde Morvai, ktorá spolupracuje s Maďarskou Akadémiou Vied. Moderátorom prvého panelu bol známy redaktor rádia Patria, János Vasik.

IMG_2622

V druhej časti mali účastníci konferencie možnosť pozrieť si a vypočuť prezentáciu Szilvii Németh, ktorá je riaditeľkou inštitútu T-Tudok, a taktiež veľmi zaujímavú prednášku pána Paula Collarda, keynote speaker-a pondelňajšej konferencie. Pán Collard je generálnym riaditeľom programu CCE (Creativity, Culture and Education – OECD), ktorý zahŕňa zaujímavé nové metódy, ktoré majú vplyv na výsledky v testovaných školách. Podľa Paula Collarda je dôležité zmeniť postoj k žiakom a nie metódu výučby. Treba im dať väčší priestor pri rozhodovaní a taktiež väčšiu zodpovednosť.

Poslednou časťou bola otvorená debata, ktorú viedla pani Mária Prékop, odborná politička strany Most-Híd na tému vzdelávanie a riaditeľka Odboru pre výchovu a vzdelávanie národnostných menšín Ministerstva školstva.

DSC_0867

“Bola to naša prvá tohtoročná konferencia Inštitútu Mateja Bela, a môžem konštatovať, že bola veľmi úspešná. Tému budeme držať stále živú, tento workshop nebol posledný v tomto roku na tému PISA”, dodal Peter Morvay, riaditeľ Inštitútu Mateja Bela.

 

 

 

Riaditeľom Inštitútu Mateja Bela sa stal Péter Morvay

~ imbbmi
Rada Inštitútu Mateja Bela pod vedením jej predsedu Rudolfa Chmela zasadla v Bratislave. Hlavnými témami rokovania boli plánované projekty na rok 2017, zmeny vo výkonnom orgáne a vytvorenie kuratória.

Funkciu predsedu think-thanku strany Most-Híd naďalej zastáva Rudolf Chmel, pod jeho záštitou sa uskutoční aj prvá konferencia v roku 2017. Zmena však nastala na poste riaditeľa. Miesto dočasnej riaditeľky Júlie Šagátovej obsadil Péter Morvay. “V tomto roku nás čaká  rekordné množstvo konferencií a workshopov, za čo by som sa rád poďakoval našim partnerom z EÚ  (WMCES) a Nemecka (HSS, KAS). Najdôležitejšou úlohou Inštitútu Mateja Bela je, aby svojou činnosťou podporil spolupracovníkov čínných v exekutíve” –  uviedol Morvay.

Ďalším novým a dôležitým momentom je vznik nezávislého kuratória, ktoré tvoria najmä odborníci – nestraníci. Kuratórium zastáva funkciu poradného orgánu Inštitútu Mateja Bela, ktorý v budúcnosti pred zasadnutiami predsedníctva strany vypracuje svoje pripomienky.

Inštitút bol založený v roku 2014, jeho poslaním  je rozšíriť víziu občianskeho Slovenska, dosiahnuť jej rozvoj a popularizáciu pomocou vedeckých, vzdelávacích a politických nástrojov.

What happened to Mainstream Politics in Visegrád Countries?

~ imbbmi

V sobotu sa konala konferencia Inštitútu Mateja Bela – Bél Mátyás Intézet a Wilfried Martens Centre for European Studies pod názvom “What happened to Mainstream Politics in Visegrad Countries”, kde emeritní premiéri z krajín V4 diskutovali o tom, kde sa stala chyba. Prečo žijeme v postfaktuálnej spoločnosti a akú majú zodpovednosť európskí lídri.

About:

This conference aims to discuss origins and ongoing proliferation of politics known as populist, alternative, or even extremist in Visegrad countries – Slovakia, Hungary, Poland, and Czech Republic – on the expense of so-called mainstream enter-right or center-left parties. The major intention is to discuss possible answer to the question What Happened to the Mainstream Politics in Eastern Europe, how it was transformed since the collapse of communism and particularly what happened to the mainstream since the incorporation of the former communist states to European Union.

We consider the recent reactionary move is Pan-European and even North Atlantic phenomenon. We nevertheless still hold there are specificities of East European politics that deserve far more attention that it is commonly assumed by analysts who tend to forget about this cultural legacy. Therefore, along with general incentives of ‘alternative’ politics such as crisis of leadership, the transformation of class-based politics from economic to ‘identity’ issues, or actual effects of the economic crisis, we aim to bring back the issue of post-socialist heritage that still seems to differentiate East European and West European mainstream politics.

The organization of the conference shall benefit from the discussion with leaders of formerly successful parties and movements, including former Prime Ministers, who contribute with their insider explanations with contributions of academics and intellectuals.

PROGRAM

LEADERS PANEL: Have We Made Something Wrong?

Gordon Bajnai / Petr Pithart / Wlodimierz Cimoszewicz / Mikuláš Dzurinda

HISTORICAL-CULTURAL PANEL: Post-Truth Politics in Central Europe

Tomasz Zaryczki / Martin C. Putna / Jacques Rupnik / František Šebej / Ábel Ravasz / László Szigeti

 

Ábel Ravasz na stretnutí Martens Centra

~ imbbmi

12674753_10204585712797411_944809710_o

Riaditeľ Inštitútu Mateja Bela Ábel Ravasz sa v dňoch 11.-12.2. zúčastní stretnutia organizovaného Wilfried Martens Centrom pre európske štúdiá v Bruseli. Na stretnutí sa bude hovoriť o výskumnom projekte pod pracovným názvom Politika kultúry, etnicity a náboženstva. Stretnú sa na ňom autori z členských organizácií Martens Centra z celej Európy.

Projekt sa venuje témam ako výzvy európskym hodnotám, náboženstvo a menšiny. Ábel Ravasz sa v tomto projekte venuje kapitole Alternatívy multikulturalizmu: prečo nestačí povedať, že nefunguje.

Výsledky projektu budú prezentované koncom prvého polroku 2016.

Ábel Ravasz pre Washington Post: Nové dôvody odmietania utečencov

~ imbbmi

imrs.php

Výkonný riaditeľ Inštitútu Mateja Bela Ábel Ravasz písal tento týždeň v článku pre Washington Post o tom prečo ľudia odmietajú príchod utečencov do Európy. Vysvetľuje v ňom situáciu na Slovensku, kde ani jedna z teórii proti utečencom neplatí.

Väčšinou sa spomínajú náboženské rozdiely medzi kresťanmi a moslimami, bezpečnostné riziko – strach z terorizmu, problém s integráciou a odmietanie kvót a diktovanie Bruselu. Autor v tomto článku poukazuje na prípad príchodu utečencov na Slovensko, ktoré sa rozhodlo prijať dobrovoľne niekoľko kresťanských rodín, spolu 149 ľudí, ktorých štát preverí či nepredstavujú bezpečnostné riziká. Po tom prejdú rodiny integračným procesom, ktorý potrvá 8 mesiacov až dva roky a pomôže pri ňom katolícka cirkev. Napriek všetkým týmto informáciám sa ľudia v obciach kde mali byť utečenci umiestnení vzbúrili a silno proti utečencom protestovali.

V tomto prípade sa potvrdilo, že teórie o ktorých sa v súvislosti s odporom voči utečencom hovorí neplatia. Podľa Ábela Ravasza ide o hlbšie dôvody a pre politikov z toho plynie ponaučenie: v prípade integrácie utečencov, sa nestačí zaoberať všeobecnými obavami, ale treba sa na to pozrieť aj z lokálneho hľadiska.

Ábel Ravasz sa stal riaditeľom Inštitútu Mateja Bela

~ imbbmi

DSC_0339

V Bratislave sa v piatok, 20. novembra uskutočnilo zasadnutie správnej rady Inštitútu Mateja Bela pod vedením jeho prezidenta a poslanca NRSR Rudolfa Chmela. Hlavnými témami boli vyhodnotenie práce inštitútu za rok 2015 a vymenovanie nového výkonného riaditeľa inštitútu, Ábela Ravasza.

Rudolf Chmel naďalej zostáva prezidentom inštitútu a projekty sa budú pripravovať pod jeho záštitou. Kvôli narastajúcemu počtu a širokému spektru aktivít sa správna rada rozodla vytvoriť novú funkciu výkonného riaditeľa, ktorá v budúcnosti bude zodpovedať za riadenie inštitútu a výkon projektov. Novým výkonným riaditeľom sa stal sociológ Ábel Ravasz, spoluzakladateľ inštitútu, ktorý bol aj doteraz členom správnej rady. „Rolu inštitútu vidím v podpore a rozvíjaní myšlienky občianskeho Slovenska, teda štátu, kde práva platia rovnako pre každého, a kde sa každý môže cítiť doma,“ povedal Ábel Ravasz. Zároveň bol vymenovaný aj nový organizačný manažér, Elemér Lakatos a  projektová manažérka, Ľubica Kováčová.

Inštitút Mateja Bela má za sebou úspešný rok s rôznymi aktivitami, z ktorých je treba vyzdvihnúť konferenciu na tému rómskej integrácie, ktorá sa uskutočnila v spolupráci s bruselským think-tankom Wilfried Martens Centre pre európske štúdiá (viac si o konferencii môžete prečítať tu). Inštitút zorganizoval aj viacero diskusných podujatí pod názvom Občiansky salón, v rámci ktorých sa diskutovalo o dôležitých a aktuálnych témach s obyvateľmi rôznych regiónov. Inštitút Mateja Bela zahájil aj sériu publikácií Občianska politika, ktorej prvé vydanie píše o interetnickej strane HDP v Turecku (článok si môžete prečítať tu). V ďalšom roku inštitút plánuje pokračovať v tejto sérii publikácií, tak ako aj v širokej škále ďalších svojich aktivít, ktoré zahrňujú školenia, okrúhle stoly, diskusie a konferencie.