Hľadá sa zamestnanec! – panelová diskusia o politike zamestnanosti

Kritický nedostatok ľudí pre slovenské firmy a 200 tisíc nezamestnaných na úradoch práce. Témy, ktoré boli odborníkmi trhu práce preberané na panelovej diskusii organizovanej Inštitútom Mateja Bela.

Každým mesiacom nastavujeme nový historický rekord v evidovanej miery nezamestnanosti, ktorá ku koncu októbra 2017 dosiahla 6,14 %. Máme síce historicky najnižšiu nezamestnanosť, ale – ako to uviedla generálnej riaditeľky Sekcie práce MPSVR pani Danica Lehocká – , máme aj najvyšší počet voľných pracovných miest. Momentálne je na úradoch práce k dispozícii 76 tisíc voľných pracovných miest, čo znamená teoretickú možnosť ihneď zamestnať 45% všetkých disponibilných nezamestnaných. Najväčším problémom pri obsadzovaní voľných pracovných miest podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je štrukturálna nezamestnanosť, čiže regionálny, vzdelanostný a odvetvový nesúlad medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Ako uviedol, úrady práce už majú plejádu rôznych aktívnych opatrení trhu práce, a príjmový rozdiel medzi priemernou rodinou, kde sú obaja rodičia nezamestnaní, a rodinou, kde sa aspoň jeden rodič zamestná je dostatočne motivujúci. Sociálny systém je však natoľko komplikovaný, že k jeho pochopeniu potrebuje aj vysokoškolsky vzdelaný človek riadne štúdium.

IMG_8286

Prekonať generačnú priepasť odborníkov je veľmi ťažké! Chýbajú nám mladí zvárači a populačne silné ročníky odborníkov nám odchádzajú do dôchodku, posťažovala sa pani Nora Félová HR manažérka spoločnosti SAM-Shipbuilding and Machinery. Prevádzku majú v Komárne a v Bratislave. Odborníkov je nedostatok aj v regiónoch s relatívne vysokou nezamestnanosťou, ako je Komárno, preto odmeňujú svojich zamestnancov už aj za to, ak sa im podarí do spoločnosti dostať svojich známych. Nie je to o nič lepšie ani v pekárenstve, kde voľných pekárov už skoro niet. Personálna manažérka spoločnosti Minit – Fornetti, pani Katarína Pálffyová sa s nami podelila o skúsenosť pri obsadzovaní pozície pomocný personál, kde latka „odbornosti“ je nastavená tak, že minimálnou požiadavkou je poznať manuálne hodinky, aby človek mohol aspoň včas nastúpiť do práce.

Ďalšou zaujímavosťou bolo porovnanie situácie úradov práce Galanty, kde je 2,1%-ná nezamestnanosť a Rožňavy, kde je nezamestnanosť desaťnásobná. Podľa informácií podanej pani Andreou Brunnerovou riaditeľkou ÚPSVAR Galanta, v okrese je až 6000 voľných pracovných miest na 1100 disponibilných nezamestnaných. Je veľmi náročné vyhovieť požiadavkám podnikateľov pri takom výraznom previse dopytu nad ponukou, pričom vieme, že podnikatelia sú odkázaní na dovoz pracovnej sily z iných krajín. V okrese Galanta už vyčerpávame aj posledné možnosti v zamestnávaní miestnych ľudí, uviedla.

IMG_8331

V Rožňave je úloha úradu práce trošku o inom. Ledva 300 voľných miest na 5000 nezamestnaných. „Využívame všetky opatrenia aktívnej politiky trhu práce a aktívne oslovujeme podnikateľov z regiónu. Chodíme za nimi ponúkať naše služby, niekedy suplujeme aj úlohu personálnych agentúr a tvrdo bojujeme za každého človeka, aby sa mohol zamestnať. V našom regióne je sociálny štatút nezamestnaných veľmi zlý a jediným východiskom pre nich je zamestnanie,“  ozrejmila nám situáciu pani Monika Šeďová, riaditeľka ÚPSVAR Rožňava.

Je veľmi ťažké znižovať regionálne rozdiely, v takom prebyrokratizovanom štáte, ako je Slovensko, uviedol Anton Marcinčin, Splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Vytvárame zákony, nariadenia, predpisy, aby sme mohli pomáhať najslabším, ale v spleti pravidiel sa vyznajú len tí najsilnejší, ktorí vedia zaplatiť aparát právnikov a finančníkov, zdôraznil. Peniaze by boli, ale kvôli náročnosti podmienok čerpania sa nečerpajú, dodal.

IMG_8388

Na otázku, či je nezamestnanosť v prvom rade rómsky problém, Ábel Ravasz, Splnomocnenec vlády pre rómske komunity reagoval tak, že riešenie vidí v prvom rade vo vzdelávaní rómskych detí a v povinnej predškolskej príprave. Ďalej objasnil, že je ťažké začleňovať sociálne slabšie deti do spoločnosti, keď sme svedkami každodennej diskriminácie zo strany väčšinovej spoločnosti a segregácie zo strany zriaďovateľov škôl. „Zákony sú jedna vec, naša kultúrnosť je druhá a my potrebujeme oboje“, uviedol.

Ak by sme mali jednou vetou zosumarizovať hlavné posolstvo v riešení problémov trhu práce, tak by to znelo nasledovne:

Slovensko potrebuje menej byrokracie viac regionalizmu, flexibility a kultúrnosti!

Advertisements

PISA 2015 – Our Tower of Education will stand or fall?

V pondelok sa konala konferencia Nadácie Hannsa Seidela a Inštitútu Mateja Bela pod názvom PISA 2015 – Padne na nás alebo ostane stáť veža nášho vzdelania? Konferenciu otvorili Peter Krajňák, štátny tajomník Ministerstva školstva, a Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd.

Hlavným bodom tejto konferencie boli výsledky testovania PISA a zhoršujúce sa ukazovatele na Slovensku a v Maďarsku. Experti z týchto krajín prezentovali dôvody a faktory ovplyvňujúce konečné výsledky našich žiakov a hľadali najzávažnejšie problémy v školstve a edukačnom systéme. “Som veľmi rád, že sa nám podarilo spojiť pedagógov, riaditeľov, analytikov, politikov a občianskych aktivistov na tému PISA, lebo sme presvedčený o tom, že iba spoločne dokážeme presadiť dobré myšlienky do exekutívy”, povedal Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd, ktorý bol oficiálnym gestorom konferencie.

DSC_0839

Konferencia bola rozdelená na tri časti. V prvej diskutovali analytici a odborníci z dvoch krajín ohľadne možných dôvodov klesajúcich ukazovateľov. Slovenský úrad NÚCEM reprezentovala pani Andrea Galádová, z Maďarska prišli pán Ostorics z Úradu vzdelávania a Tünde Morvai, ktorá spolupracuje s Maďarskou Akadémiou Vied. Moderátorom prvého panelu bol známy redaktor rádia Patria, János Vasik.

IMG_2622

V druhej časti mali účastníci konferencie možnosť pozrieť si a vypočuť prezentáciu Szilvii Németh, ktorá je riaditeľkou inštitútu T-Tudok, a taktiež veľmi zaujímavú prednášku pána Paula Collarda, keynote speaker-a pondelňajšej konferencie. Pán Collard je generálnym riaditeľom programu CCE (Creativity, Culture and Education – OECD), ktorý zahŕňa zaujímavé nové metódy, ktoré majú vplyv na výsledky v testovaných školách. Podľa Paula Collarda je dôležité zmeniť postoj k žiakom a nie metódu výučby. Treba im dať väčší priestor pri rozhodovaní a taktiež väčšiu zodpovednosť.

Poslednou časťou bola otvorená debata, ktorú viedla pani Mária Prékop, odborná politička strany Most-Híd na tému vzdelávanie a riaditeľka Odboru pre výchovu a vzdelávanie národnostných menšín Ministerstva školstva.

DSC_0867

“Bola to naša prvá tohtoročná konferencia Inštitútu Mateja Bela, a môžem konštatovať, že bola veľmi úspešná. Tému budeme držať stále živú, tento workshop nebol posledný v tomto roku na tému PISA”, dodal Peter Morvay, riaditeľ Inštitútu Mateja Bela.

 

 

 

Rómska integrácia – miestne riešenia, európsky význam

This slideshow requires JavaScript.

V organizácii Inštitútu Mateja Bela sa 29. októbra uskutočnila konferencia pod názvom Rómska integrácia: miestne riešenia, európsky význam. Účastníci diskutovali o tom, ako by sa dala využiť sila miestnych iniciatív pre celoštátne, alebo celoeurópske riešenia.

Konferencie sa zúčastnili odborníci z Česka, Maďarska a Slovenska, ktorí sa rozprávali o sile miestnych riešení a o možnostiach interkulturálnej spolupráce v rámci panelových diskusií. „Je na čase, aby sme miestne úspechy začali brať vážne, a aby sa pozitívne impulzy objavili aj v štátnej rómskej politike. Snažili sme sa prísť na to, akým spôsobom by sme to mohli dosiahnuť a zvážili sme aj rolu interetnickej komunikácie. Zúčastnení sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že bez toho aby sme poznali miestne okolnosti a bez férového, rovnocenného prístupu nedosiahneme dlhodobé výsledky a situácia zaostávajúcich rómskych komunít sa výrazne nezlepší,” povedal Ábel Ravasz, člen predstavenstva Inštitútu Mateja Bela a hlavný organizátor konferencie.

Na konferencii sa predstavila aj mimovládna organizácia PURT, ktorá umožnila rómskym aktivistom v desiatkach gemerských a novohradských dedinách vylepšiť životy svojich komunít. István Vavrek, starosta Rimavskej Seči a predseda PURT vidí najväčšie výhody organizácie v jej schopnosti dosiahnuť veľké úspechy z minimálnych zdrojov. „PURT funguje na základe jednoduchého princípu: vytvorili sme sieť aktivistov, ktorým stačí trocha pomoci pre mobilizáciu miestnych komunít. V rámci pravidelných stretnutí sa rozprávajú o miestnych problémoch, na ktoré navrhujú spoločné riešenia. Naši rómski aktivisti realizujú projekty úspešné pre celú obec, a takto sa viditeľne zlepšuje aj úroveň spolužitia,” vysvetlil István Vavrek, predseda organizácie PURT.