Matej Bel

Spisovateľ, vedec, evanjelický kazateľ, prominentná postava akademického života Uhorska v 18. storočí.  Z otcovej strany bol slovenského a z matkinej strany bol maďarského pôvodu. Podľa vlastného popisu mal slovenský (slovanský) materinský jazyk, maďarskú národnosť a nemecké vzdelanie (“Lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus”). Všetky tri jazyky ovládal veľmi dobre, svoje vlastné spisy formuloval v latinčine.

Popri svojej pedagogickej činnosti sa venoval lingvistike, histórií a geografii.  Jeho najvýznamnejším dielom je päť zväzkový Notitia Hungariae historico-geographica (Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku), ktorý obsahuje poznatky desiatich uhorských stolíc. Okrem toho sú významné aj jeho jazykovedné práce. Za kvalitu svojej práce dostal veľa pocty od učených spoločností v Berlíne, Jene, Londýne, Olomouci a Petrohrade, ktoré ho zvolili za svojho člena. Významnú časť svojho života žil v Bratislave, medzi rokmi 1719 až 1742 bol riaditeľom evanjelického lýcea.

Postava Mateja Bela je inšpiráciou pre náš inštitút. Ako vedec, aj ako človek sa vedel povzniesť nad jazykovou a národnostnou inakosťou a osudy ľudí žijúcich v Uhorsku boli jeho srdcovou záležitosťou. Jeho životná práca na svetovej úrovni a jeho pedagogický úmysel je pre nás príkladom.

Advertisements