Hľadá sa zamestnanec! – panelová diskusia o politike zamestnanosti

Kritický nedostatok ľudí pre slovenské firmy a 200 tisíc nezamestnaných na úradoch práce. Témy, ktoré boli odborníkmi trhu práce preberané na panelovej diskusii organizovanej Inštitútom Mateja Bela.

Každým mesiacom nastavujeme nový historický rekord v evidovanej miery nezamestnanosti, ktorá ku koncu októbra 2017 dosiahla 6,14 %. Máme síce historicky najnižšiu nezamestnanosť, ale – ako to uviedla generálnej riaditeľky Sekcie práce MPSVR pani Danica Lehocká – , máme aj najvyšší počet voľných pracovných miest. Momentálne je na úradoch práce k dispozícii 76 tisíc voľných pracovných miest, čo znamená teoretickú možnosť ihneď zamestnať 45% všetkých disponibilných nezamestnaných. Najväčším problémom pri obsadzovaní voľných pracovných miest podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je štrukturálna nezamestnanosť, čiže regionálny, vzdelanostný a odvetvový nesúlad medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Ako uviedol, úrady práce už majú plejádu rôznych aktívnych opatrení trhu práce, a príjmový rozdiel medzi priemernou rodinou, kde sú obaja rodičia nezamestnaní, a rodinou, kde sa aspoň jeden rodič zamestná je dostatočne motivujúci. Sociálny systém je však natoľko komplikovaný, že k jeho pochopeniu potrebuje aj vysokoškolsky vzdelaný človek riadne štúdium.

IMG_8286

Prekonať generačnú priepasť odborníkov je veľmi ťažké! Chýbajú nám mladí zvárači a populačne silné ročníky odborníkov nám odchádzajú do dôchodku, posťažovala sa pani Nora Félová HR manažérka spoločnosti SAM-Shipbuilding and Machinery. Prevádzku majú v Komárne a v Bratislave. Odborníkov je nedostatok aj v regiónoch s relatívne vysokou nezamestnanosťou, ako je Komárno, preto odmeňujú svojich zamestnancov už aj za to, ak sa im podarí do spoločnosti dostať svojich známych. Nie je to o nič lepšie ani v pekárenstve, kde voľných pekárov už skoro niet. Personálna manažérka spoločnosti Minit – Fornetti, pani Katarína Pálffyová sa s nami podelila o skúsenosť pri obsadzovaní pozície pomocný personál, kde latka „odbornosti“ je nastavená tak, že minimálnou požiadavkou je poznať manuálne hodinky, aby človek mohol aspoň včas nastúpiť do práce.

Ďalšou zaujímavosťou bolo porovnanie situácie úradov práce Galanty, kde je 2,1%-ná nezamestnanosť a Rožňavy, kde je nezamestnanosť desaťnásobná. Podľa informácií podanej pani Andreou Brunnerovou riaditeľkou ÚPSVAR Galanta, v okrese je až 6000 voľných pracovných miest na 1100 disponibilných nezamestnaných. Je veľmi náročné vyhovieť požiadavkám podnikateľov pri takom výraznom previse dopytu nad ponukou, pričom vieme, že podnikatelia sú odkázaní na dovoz pracovnej sily z iných krajín. V okrese Galanta už vyčerpávame aj posledné možnosti v zamestnávaní miestnych ľudí, uviedla.

IMG_8331

V Rožňave je úloha úradu práce trošku o inom. Ledva 300 voľných miest na 5000 nezamestnaných. „Využívame všetky opatrenia aktívnej politiky trhu práce a aktívne oslovujeme podnikateľov z regiónu. Chodíme za nimi ponúkať naše služby, niekedy suplujeme aj úlohu personálnych agentúr a tvrdo bojujeme za každého človeka, aby sa mohol zamestnať. V našom regióne je sociálny štatút nezamestnaných veľmi zlý a jediným východiskom pre nich je zamestnanie,“  ozrejmila nám situáciu pani Monika Šeďová, riaditeľka ÚPSVAR Rožňava.

Je veľmi ťažké znižovať regionálne rozdiely, v takom prebyrokratizovanom štáte, ako je Slovensko, uviedol Anton Marcinčin, Splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Vytvárame zákony, nariadenia, predpisy, aby sme mohli pomáhať najslabším, ale v spleti pravidiel sa vyznajú len tí najsilnejší, ktorí vedia zaplatiť aparát právnikov a finančníkov, zdôraznil. Peniaze by boli, ale kvôli náročnosti podmienok čerpania sa nečerpajú, dodal.

IMG_8388

Na otázku, či je nezamestnanosť v prvom rade rómsky problém, Ábel Ravasz, Splnomocnenec vlády pre rómske komunity reagoval tak, že riešenie vidí v prvom rade vo vzdelávaní rómskych detí a v povinnej predškolskej príprave. Ďalej objasnil, že je ťažké začleňovať sociálne slabšie deti do spoločnosti, keď sme svedkami každodennej diskriminácie zo strany väčšinovej spoločnosti a segregácie zo strany zriaďovateľov škôl. „Zákony sú jedna vec, naša kultúrnosť je druhá a my potrebujeme oboje“, uviedol.

Ak by sme mali jednou vetou zosumarizovať hlavné posolstvo v riešení problémov trhu práce, tak by to znelo nasledovne:

Slovensko potrebuje menej byrokracie viac regionalizmu, flexibility a kultúrnosti!

Advertisements

Stanovisko IMB: Útok na CEU je civilizačný regres od liberálnej demokracie

Inštitút Mateja Bela so znepokojením sleduje snahy maďarskej vlády o likvidáciu Stredoeurópskej univerzity v Budapešti prostredníctvom návrhu nového zákona. Stredoeurópska univerzita bola založená v prostredí, v ktorom kvôli totalitným režimom nemohlo vyklíčiť slobodné bádanie ako v moderných slobodných krajinách Západu. Na rozdiel od technických či prírodovedných odborov to boli práve spoločenské a humanitné vedy, ktoré po páde komunizmu v strednej a  východnej Európe potrebovali omnoho väčšiu podporu a pomoc. Stredoeurópska univerzita vychovala a podporila generácie absolventov, ktoré dnes pretvárajú svoje spoločnosti v duchu ideálov humanizmu, kritického myslenia a tolerancie. CEU vytvorila a udržovala špičku výskumu a vzdelávania v regióne a jej miesto — ako sa ukazuje aj na nevraživom vzťahu súčasného maďarského režimu k nej — zostáva nenahraditeľné. Snaha o jej elimináciu je prekvapujúca o to viac, že Maďarsko reprezentovalo ešte v deväťdesiatych rokoch exemplárny príklad úspešného zvládania prechodu od totality k liberálnej demokracii. Kroky maďarskej vlády proti špičkovej vedecko-pedagogickej inštitúcii preto vnímame aj ako neočakávaný a nepríjemný civilizačný regres od liberálnej demokracie, ako útok na hodnoty, na ktorých sme začali budovať spoločnosť po roku 1989.

Výkonný výbor IMB-BMI

Bratislava, 3.4.2017

PISA 2015 – Our Tower of Education will stand or fall?

V pondelok sa konala konferencia Nadácie Hannsa Seidela a Inštitútu Mateja Bela pod názvom PISA 2015 – Padne na nás alebo ostane stáť veža nášho vzdelania? Konferenciu otvorili Peter Krajňák, štátny tajomník Ministerstva školstva, a Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd.

Hlavným bodom tejto konferencie boli výsledky testovania PISA a zhoršujúce sa ukazovatele na Slovensku a v Maďarsku. Experti z týchto krajín prezentovali dôvody a faktory ovplyvňujúce konečné výsledky našich žiakov a hľadali najzávažnejšie problémy v školstve a edukačnom systéme. “Som veľmi rád, že sa nám podarilo spojiť pedagógov, riaditeľov, analytikov, politikov a občianskych aktivistov na tému PISA, lebo sme presvedčený o tom, že iba spoločne dokážeme presadiť dobré myšlienky do exekutívy”, povedal Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity a podpredseda strany Most-Híd, ktorý bol oficiálnym gestorom konferencie.

DSC_0839

Konferencia bola rozdelená na tri časti. V prvej diskutovali analytici a odborníci z dvoch krajín ohľadne možných dôvodov klesajúcich ukazovateľov. Slovenský úrad NÚCEM reprezentovala pani Andrea Galádová, z Maďarska prišli pán Ostorics z Úradu vzdelávania a Tünde Morvai, ktorá spolupracuje s Maďarskou Akadémiou Vied. Moderátorom prvého panelu bol známy redaktor rádia Patria, János Vasik.

IMG_2622

V druhej časti mali účastníci konferencie možnosť pozrieť si a vypočuť prezentáciu Szilvii Németh, ktorá je riaditeľkou inštitútu T-Tudok, a taktiež veľmi zaujímavú prednášku pána Paula Collarda, keynote speaker-a pondelňajšej konferencie. Pán Collard je generálnym riaditeľom programu CCE (Creativity, Culture and Education – OECD), ktorý zahŕňa zaujímavé nové metódy, ktoré majú vplyv na výsledky v testovaných školách. Podľa Paula Collarda je dôležité zmeniť postoj k žiakom a nie metódu výučby. Treba im dať väčší priestor pri rozhodovaní a taktiež väčšiu zodpovednosť.

Poslednou časťou bola otvorená debata, ktorú viedla pani Mária Prékop, odborná politička strany Most-Híd na tému vzdelávanie a riaditeľka Odboru pre výchovu a vzdelávanie národnostných menšín Ministerstva školstva.

DSC_0867

“Bola to naša prvá tohtoročná konferencia Inštitútu Mateja Bela, a môžem konštatovať, že bola veľmi úspešná. Tému budeme držať stále živú, tento workshop nebol posledný v tomto roku na tému PISA”, dodal Peter Morvay, riaditeľ Inštitútu Mateja Bela.

 

 

 

Riaditeľom Inštitútu Mateja Bela sa stal Péter Morvay

Rada Inštitútu Mateja Bela pod vedením jej predsedu Rudolfa Chmela zasadla v Bratislave. Hlavnými témami rokovania boli plánované projekty na rok 2017, zmeny vo výkonnom orgáne a vytvorenie kuratória.

Funkciu predsedu think-thanku strany Most-Híd naďalej zastáva Rudolf Chmel, pod jeho záštitou sa uskutoční aj prvá konferencia v roku 2017. Zmena však nastala na poste riaditeľa. Miesto dočasnej riaditeľky Júlie Šagátovej obsadil Péter Morvay. “V tomto roku nás čaká  rekordné množstvo konferencií a workshopov, za čo by som sa rád poďakoval našim partnerom z EÚ  (WMCES) a Nemecka (HSS, KAS). Najdôležitejšou úlohou Inštitútu Mateja Bela je, aby svojou činnosťou podporil spolupracovníkov čínných v exekutíve” –  uviedol Morvay.

Ďalším novým a dôležitým momentom je vznik nezávislého kuratória, ktoré tvoria najmä odborníci – nestraníci. Kuratórium zastáva funkciu poradného orgánu Inštitútu Mateja Bela, ktorý v budúcnosti pred zasadnutiami predsedníctva strany vypracuje svoje pripomienky.

Inštitút bol založený v roku 2014, jeho poslaním  je rozšíriť víziu občianskeho Slovenska, dosiahnuť jej rozvoj a popularizáciu pomocou vedeckých, vzdelávacích a politických nástrojov.

What happened to Mainstream Politics in Visegrád Countries?

V sobotu sa konala konferencia Inštitútu Mateja Bela – Bél Mátyás Intézet a Wilfried Martens Centre for European Studies pod názvom “What happened to Mainstream Politics in Visegrad Countries”, kde emeritní premiéri z krajín V4 diskutovali o tom, kde sa stala chyba. Prečo žijeme v postfaktuálnej spoločnosti a akú majú zodpovednosť európskí lídri.

About:

This conference aims to discuss origins and ongoing proliferation of politics known as populist, alternative, or even extremist in Visegrad countries – Slovakia, Hungary, Poland, and Czech Republic – on the expense of so-called mainstream enter-right or center-left parties. The major intention is to discuss possible answer to the question What Happened to the Mainstream Politics in Eastern Europe, how it was transformed since the collapse of communism and particularly what happened to the mainstream since the incorporation of the former communist states to European Union.

We consider the recent reactionary move is Pan-European and even North Atlantic phenomenon. We nevertheless still hold there are specificities of East European politics that deserve far more attention that it is commonly assumed by analysts who tend to forget about this cultural legacy. Therefore, along with general incentives of ‘alternative’ politics such as crisis of leadership, the transformation of class-based politics from economic to ‘identity’ issues, or actual effects of the economic crisis, we aim to bring back the issue of post-socialist heritage that still seems to differentiate East European and West European mainstream politics.

The organization of the conference shall benefit from the discussion with leaders of formerly successful parties and movements, including former Prime Ministers, who contribute with their insider explanations with contributions of academics and intellectuals.

PROGRAM

LEADERS PANEL: Have We Made Something Wrong?

Gordon Bajnai / Petr Pithart / Wlodimierz Cimoszewicz / Mikuláš Dzurinda

HISTORICAL-CULTURAL PANEL: Post-Truth Politics in Central Europe

Tomasz Zaryczki / Martin C. Putna / Jacques Rupnik / František Šebej / Ábel Ravasz / László Szigeti

 

Ábel Ravasz na stretnutí Martens Centra

12674753_10204585712797411_944809710_o

Riaditeľ Inštitútu Mateja Bela Ábel Ravasz sa v dňoch 11.-12.2. zúčastní stretnutia organizovaného Wilfried Martens Centrom pre európske štúdiá v Bruseli. Na stretnutí sa bude hovoriť o výskumnom projekte pod pracovným názvom Politika kultúry, etnicity a náboženstva. Stretnú sa na ňom autori z členských organizácií Martens Centra z celej Európy.

Projekt sa venuje témam ako výzvy európskym hodnotám, náboženstvo a menšiny. Ábel Ravasz sa v tomto projekte venuje kapitole Alternatívy multikulturalizmu: prečo nestačí povedať, že nefunguje.

Výsledky projektu budú prezentované koncom prvého polroku 2016.

Ábel Ravasz pre Washington Post: Nové dôvody odmietania utečencov

imrs.php

Výkonný riaditeľ Inštitútu Mateja Bela Ábel Ravasz písal tento týždeň v článku pre Washington Post o tom prečo ľudia odmietajú príchod utečencov do Európy. Vysvetľuje v ňom situáciu na Slovensku, kde ani jedna z teórii proti utečencom neplatí.

Väčšinou sa spomínajú náboženské rozdiely medzi kresťanmi a moslimami, bezpečnostné riziko – strach z terorizmu, problém s integráciou a odmietanie kvót a diktovanie Bruselu. Autor v tomto článku poukazuje na prípad príchodu utečencov na Slovensko, ktoré sa rozhodlo prijať dobrovoľne niekoľko kresťanských rodín, spolu 149 ľudí, ktorých štát preverí či nepredstavujú bezpečnostné riziká. Po tom prejdú rodiny integračným procesom, ktorý potrvá 8 mesiacov až dva roky a pomôže pri ňom katolícka cirkev. Napriek všetkým týmto informáciám sa ľudia v obciach kde mali byť utečenci umiestnení vzbúrili a silno proti utečencom protestovali.

V tomto prípade sa potvrdilo, že teórie o ktorých sa v súvislosti s odporom voči utečencom hovorí neplatia. Podľa Ábela Ravasza ide o hlbšie dôvody a pre politikov z toho plynie ponaučenie: v prípade integrácie utečencov, sa nestačí zaoberať všeobecnými obavami, ale treba sa na to pozrieť aj z lokálneho hľadiska.