Načo sú nám dve národnosti v sčítaní a prečo prekážajú poslancovi OĽaNO?

Slovensko čaká v roku 2021 pravidelné sčítanie obyvateľstva. Zber údajov sa má začať 15. februára, i keď covid ešte možno prekreslí finálny harmonogram. Bude mať viaceré novinky: napríklad to, že prvýkrát sa to bude konať prevažne online, čiže ľudia si môžu hárky vypĺňať sami – doma, na počítačoch alebo telefónoch. (Pre tých, ktorí to sami nezvládnu, má byť k dispozícii asistent na obecných úradoch.)

Druhá veľká zmena sa týka národnostných menšín. Po novelizácii z roku 2019 – na ktorej spolupracoval aj autor týchto riadkov – totiž pribudla otázka týkajúca sa druhej národnosti. Znamená to, že človek si môže uviesť svoju národnosť (slovenskú, maďarskú, rómsku atď.) a potom pri nasledujúcej otázke môže (ale nemusí) označiť ešte jednu. Je to zmena, ktorá je v súlade so sčítavacou metodikou okolitých krajín (Česko, Maďarsko atď.).

Najnovšie však maďarskými médiami na Slovensku preletela správa, že poslanec Gyimesi (OĽaNO) sa snaží o vyradenie tejto možnosti z dotazníka. Je teda najvyšší čas oživiť debatu o tejto téme. Načo je vôbec dobré, ak sa vieme prihlásiť k dvom národnostiam?

Najprv si povedzme, kto môže využiť túto možnosť. Dôležitú cieľovú skupinu tvoria deti z takzvaných zmiešaných manželstiev. Mama je Goralka, otec Rusín, čo si mám písať? Odpoveď doteraz bola: Znač si podľa toho, ako sa cítiš. Ibaže pre nemalú časť obyvateľstva nie je jasné, ktorá by mala byť ich jedna jediná národnostná identita. Áno, som hrdý Goral a zároveň aj hrdý Rusín. A prečo by som nemohol byť?

Ďalšiu cieľovú skupinu tvoria Rómovia, keďže ich materinským jazykom veľmi často nie je rómčina. Podľa odhadov možno až polovica Rómov nepoužíva doma rómčinu, ale radšej slovenčinu, maďarčinu a iné jazyky. Pre nich nie je až také jednoduché vybrať si národnosť ako pre väčšinu z nás. Je to jeden z dôvodov, prečo sa v roku 2001 k tejto národnosti hlásilo „iba“ 105-tisíc ľudí, pričom reálne odhady z Atlasu rómskych komunít 2013 boli na úrovni nad 400-tisíc Rómov v krajine.

Keď už sme pri Rómoch, obzvlášť veľký problém s výberom majú maďarsky hovoriaci Rómovia, keďže na Slovensku sa jazykové práva v obciach viažu na počet ľudí s menšinovou národnosťou, nie jazykom. Je to zle nastavená legislatíva, ktorá zapríčinila, že ak máme obec, v ktorej majoritu tvoria maďarskí Rómovia a tí sa prihlásia k rómskej národnosti, tak rýchlo stratia (pre nich potrebné) maďarské jazykové práva, zároveň nadobudnú (pre nich nezmyselné) rómske jazykové práva. Pri opcii vyznačiť dve národnosti sa môžu prihlásiť k rómskej aj maďarskej a problém je vyriešený.

Treba ešte hovoriť o skupine ľudí, ktorí majú síce menšinové korene („Moja babka bola…“), ale už nehovoria jazykom národnostnej menšiny. Druhou národnosťou vedia podporiť zachovanie a posilnenie jazykových práv v obci, kde žijú. Na Slovensku žije obrovský počet ľudí napríklad s rusínskymi, chorvátskymi či nemeckými koreňmi, ktorí sa primárne cítia Slovákmi, no eventuálne by radi podporili národnosť svojich predkov. S využitím druhej otázky to pokojne môžu spraviť.

Aké sú argumenty proti? Gyimesi uvádza, že údaje týkajúce sa druhej národnosti by boli „ťažko interpretovateľné“ a že štatistický úrad nie je pripravený na spracovanie nových údajov. Navyše, hovorí Gyimesi, slovenský právny systém ráta iba s jednou pripísanou národnosťou.

Týmto argumentom však chýba ozajstné meritum. Otázku o druhej národnosti pridal sám štatistický úrad, a to po dlhšom procese rokovania s menšinovými organizáciami, so splnomocnencami pre národnostné menšiny a rómske komunity, po konzultácii s partnermi z krajín, kde sa takéto niečo uplatňuje, a po fokusových skupinách s občanmi. Je pravda, že po sčítaní treba pripraviť kvalitné interpretačné rámce, ale to je štandardná štatistická úloha, ktorú zvládli aj naši susedia v Maďarsku a Česku (a určite bez problémov to zvládnu aj naši štatistici).

Druhý argument, že právny systém nie je pripravený na túto zmenu, je vecne nesprávny. Jediný zákon, ktorý operuje priamo s údajmi o národnosti zo sčítania, je jazykový zákon, ktorý je však použiteľný aj v prípade značenia dvoch národností, a to bez legislatívnej zmeny. Iné zákony tieto údaje nevyužívajú priamo. (Často opakované tvrdenie, že Fond na podporu kultúry národnostných menšín ich využíva tiež, je omyl.)

Existuje však aj tretí, poloskrytý argument, že možnosťou prihlásenia sa k dvom národnostiam sa „riedi“ sila národnostnej identifikácie. Preto treba mať radšej menej príslušníkov národností, no aspoň s pevnejšou identitou. Ide o argument s črtami nacionalizmu, keďže preferuje silu identity a čistotu národa nad možnosťou rozšírenia menšinových práv v etnicky zmiešaných obciach.Prečítajte siJuraj Gyimesi z OĽaNO: Maďarom by mali umožniť dvojaké občianstvo, ale v tomto volebnom období to nie je reálne

Poslanec Gyimesi hovorí, že ním navrhnutá zmena má podporu premiéra a viacerých ministrov, no je dosť jasné, že takáto úprava by bola nielen zúžením menšinových práv, ale zároveň by aj prinášala chaos do celého sčítacieho procesu tesne pred začiatkom zberu dát. Viaceré národnostné menšiny už robia svoje kampane – je nemysliteľné, že by teraz museli začať odznova s novou metodikou necelý mesiac pred sčítaním.

Medzinárodná prax navyše hovorí, že možnosť značiť si dve národnosti prospeje každej menšine. V Maďarsku napríklad po zavedení zmeny prudko vzrástla početnosť všetkých národnostných menšín vrátane slovenskej. V roku 1990 tam našlo sčítanie iba 10-tisíc Slovákov, no v roku 2011 už 29-tisíc. Toto by poslanec Gyimesi, ktorý sa sám hrdo hlási k maďarskej národnosti, mohol vedieť.

Ostáva teda dúfať, že takáto zmena neprejde vládou, lebo model dvoch národností posúva metodiku sčítania z 19. storočia do súčasnosti. Nejde o žiadnu radikálnu zmenu, ale o dobehnutie modernizačného dlhu. Asi preto sa možno netreba čudovať, že sa proti nemu búri práve človek, ktorý je už po krátkom čase svojho pôsobenia v politike známy ako radikálny oponent modernej krajiny.