Hľadá sa zamestnanec! – panelová diskusia o politike zamestnanosti

Kritický nedostatok ľudí pre slovenské firmy a 200 tisíc nezamestnaných na úradoch práce. Témy, ktoré boli odborníkmi trhu práce preberané na panelovej diskusii organizovanej Inštitútom Mateja Bela.

Každým mesiacom nastavujeme nový historický rekord v evidovanej miery nezamestnanosti, ktorá ku koncu októbra 2017 dosiahla 6,14 %. Máme síce historicky najnižšiu nezamestnanosť, ale – ako to uviedla generálnej riaditeľky Sekcie práce MPSVR pani Danica Lehocká – , máme aj najvyšší počet voľných pracovných miest. Momentálne je na úradoch práce k dispozícii 76 tisíc voľných pracovných miest, čo znamená teoretickú možnosť ihneď zamestnať 45% všetkých disponibilných nezamestnaných. Najväčším problémom pri obsadzovaní voľných pracovných miest podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je štrukturálna nezamestnanosť, čiže regionálny, vzdelanostný a odvetvový nesúlad medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Ako uviedol, úrady práce už majú plejádu rôznych aktívnych opatrení trhu práce, a príjmový rozdiel medzi priemernou rodinou, kde sú obaja rodičia nezamestnaní, a rodinou, kde sa aspoň jeden rodič zamestná je dostatočne motivujúci. Sociálny systém je však natoľko komplikovaný, že k jeho pochopeniu potrebuje aj vysokoškolsky vzdelaný človek riadne štúdium.

IMG_8286

Prekonať generačnú priepasť odborníkov je veľmi ťažké! Chýbajú nám mladí zvárači a populačne silné ročníky odborníkov nám odchádzajú do dôchodku, posťažovala sa pani Nora Félová HR manažérka spoločnosti SAM-Shipbuilding and Machinery. Prevádzku majú v Komárne a v Bratislave. Odborníkov je nedostatok aj v regiónoch s relatívne vysokou nezamestnanosťou, ako je Komárno, preto odmeňujú svojich zamestnancov už aj za to, ak sa im podarí do spoločnosti dostať svojich známych. Nie je to o nič lepšie ani v pekárenstve, kde voľných pekárov už skoro niet. Personálna manažérka spoločnosti Minit – Fornetti, pani Katarína Pálffyová sa s nami podelila o skúsenosť pri obsadzovaní pozície pomocný personál, kde latka „odbornosti“ je nastavená tak, že minimálnou požiadavkou je poznať manuálne hodinky, aby človek mohol aspoň včas nastúpiť do práce.

Ďalšou zaujímavosťou bolo porovnanie situácie úradov práce Galanty, kde je 2,1%-ná nezamestnanosť a Rožňavy, kde je nezamestnanosť desaťnásobná. Podľa informácií podanej pani Andreou Brunnerovou riaditeľkou ÚPSVAR Galanta, v okrese je až 6000 voľných pracovných miest na 1100 disponibilných nezamestnaných. Je veľmi náročné vyhovieť požiadavkám podnikateľov pri takom výraznom previse dopytu nad ponukou, pričom vieme, že podnikatelia sú odkázaní na dovoz pracovnej sily z iných krajín. V okrese Galanta už vyčerpávame aj posledné možnosti v zamestnávaní miestnych ľudí, uviedla.

IMG_8331

V Rožňave je úloha úradu práce trošku o inom. Ledva 300 voľných miest na 5000 nezamestnaných. „Využívame všetky opatrenia aktívnej politiky trhu práce a aktívne oslovujeme podnikateľov z regiónu. Chodíme za nimi ponúkať naše služby, niekedy suplujeme aj úlohu personálnych agentúr a tvrdo bojujeme za každého človeka, aby sa mohol zamestnať. V našom regióne je sociálny štatút nezamestnaných veľmi zlý a jediným východiskom pre nich je zamestnanie,“  ozrejmila nám situáciu pani Monika Šeďová, riaditeľka ÚPSVAR Rožňava.

Je veľmi ťažké znižovať regionálne rozdiely, v takom prebyrokratizovanom štáte, ako je Slovensko, uviedol Anton Marcinčin, Splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Vytvárame zákony, nariadenia, predpisy, aby sme mohli pomáhať najslabším, ale v spleti pravidiel sa vyznajú len tí najsilnejší, ktorí vedia zaplatiť aparát právnikov a finančníkov, zdôraznil. Peniaze by boli, ale kvôli náročnosti podmienok čerpania sa nečerpajú, dodal.

IMG_8388

Na otázku, či je nezamestnanosť v prvom rade rómsky problém, Ábel Ravasz, Splnomocnenec vlády pre rómske komunity reagoval tak, že riešenie vidí v prvom rade vo vzdelávaní rómskych detí a v povinnej predškolskej príprave. Ďalej objasnil, že je ťažké začleňovať sociálne slabšie deti do spoločnosti, keď sme svedkami každodennej diskriminácie zo strany väčšinovej spoločnosti a segregácie zo strany zriaďovateľov škôl. „Zákony sú jedna vec, naša kultúrnosť je druhá a my potrebujeme oboje“, uviedol.

Ak by sme mali jednou vetou zosumarizovať hlavné posolstvo v riešení problémov trhu práce, tak by to znelo nasledovne:

Slovensko potrebuje menej byrokracie viac regionalizmu, flexibility a kultúrnosti!

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s